Na úvod vojny na Ukrajine prišiel prepad stredoeurópskych mien, rýchlo sa však spamätali. Dokonca v Chorvátsku bol dopad vojny na menu nulový a krajina pokračuje v prípade na prijatie eura.
Po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára, ktorá vyvolala sériu sankcií západného sveta voči Moskve, na strednú Európu silne dopadol globálny útek k bezpečnejším aktívam. Inak povedané, nastal výrazný odliv investorov zo stredoeurópskych mien, ktoré oslabili.
Príklad česká koruna: výrazné oslabenie po začiatku vojny, neskôr posilnenie
Tento efekt sa však postupne korigoval a podľa agentúry Reuters stredoeurópske meny v pondelok 14. marca posilnili vďaka optimizmu, že ďalšie rokovania medzi Kyjevom a Moskvou môžu situáciu na Ukrajine upokojiť. Trhy vnímajú ako pozitívnu ochotu rokovať, a to napriek tomu, že Rusko napríklad zaútočilo na objekt pri poľských hraniciach a násilie zúri v niekoľkých oblastiach Ukrajiny.
Česká koruna stúpla voči euru o 1 % na 24,900 a prvýkrát od 28. februára sa obchodovala pod úrovňou 25,00. Podobné posuny sme videli aj minulý týždeň, keď trh rástol vždy, keď sa objavili takéto správy.
Výkonnosť EUR/CZK za posledných 10 rokov s úrokovými sadzbami (zdroj: TradingView.com)
Česká koruna môže posilniť aj oslabiť: všetko závisí od ČNB
Česká koruna aktuálne smeruje k 10-ročnej zóne podpory na úrovni 24,00-24,40. Ďalšie posilňovanie nie je pre českú ekonomiku vzhľadom na jej exportnú orientáciu dobré a neprekvapila by intervencia ČNB. Možno aj zníženie len nedávno výrazne zvýšených úrokových sadzieb, a to napriek rastúcej inflácii.
Ak dôjde k zníženiu sadzieb, môžeme menový pár ľahko porovnať s harmonogramom zvyšovania úrokových sadzieb na grafe nižšie. V prípade zníženia sadzieb by sa CZK mohla posunúť k pásmu 26,00-27,00.
Úrokové sadzby ČNB od roku 2012 (zdroj: cnb.cz)
Chorvátsko smeruje do eurozóny
Chorvátska agentúra pre dohľad nad finančnými službami (HANFA) na svojom zasadnutí 14. marca rokovala aj o priebehu aktuálnych legislatívnych príprav na zavedenie eura ako oficiálnej meny v Chorvátskej republike, ako aj o vplyve zavedenia eura na platobnú schopnosť poisťovní.
Konečné znenie zákona o eure by malo byť podľa chorvátskej vlády zaslané chorvátskemu parlamentu na druhé čítanie v apríli. Ak bude Rada EÚ v júli hlasovať o členstve Chorvátska v eurozóne a prijme pevný výmenný kurz, smeruje krajina k zavedeniu eura od 1.1.2023.
Čo sa stane s pôžičkami po vstupe do eurozóny?
Princíp úverov v eurách zostane nezmenený, zatiaľ čo úvery v HRK, ako aj úvery s menovou doložkou v eurách sa prepočítajú na eurá podľa stredného výmenného kurzu, t. j. EUR/HRK 7,53450. Vo všeobecnosti sa očakáva, že vstup do eurozóny zníži úrokové sadzby, a tým aj anuitné splátky úverov, treba však pripomenúť, že variabilné úrokové sadzby sú primárne určované rozhodnutiami ECB. Je teda možné, že ECB v súvislosti s rastúcou mierou inflácie začne zvyšovať referenčné úrokové sadzby, čo časom povedie k zvýšeniu anuitných splátok.
Každopádne, skúsenosti iných krajín vo všeobecnosti naznačujú, že vstup do eurozóny znižuje úrokové sadzby, pretože sa zlepšuje úverový rating krajiny, čo vedie k nižším prémiám za úverové a menové riziko. Niekedy však uvedený pokles úrokových sadzieb nenastáva vždy v dôsledku vstupu do eurozóny, ale môže sa dosiahnuť postupne na základe ďalších skúseností. Napríklad, zatiaľ čo úrokové miery v Lotyšsku, Litve a na Slovensku klesli takmer okamžite po vstupe do eurozóny merané úrokovými mierami štátnych dlhopisov, v prípade Slovinska sa tak stalo až o dva roky neskôr.
V konečnom dôsledku však pri pohľade na dlhšie obdobie došlo vo všetkých týchto krajinách k výraznému zníženiu úrokových sadzieb. Dnes majú napríklad všetky tieto krajiny úrokovú sadzbu 0,16 % alebo nižšiu, ale napríklad Chorvátsko má sadzbu 0,45 %. Chorváti teda majú nádej, že po vstupe do eurozóny budú mať o niečo lacnejšie úvery.