Ekonómovia očakávajú, že USA spadnú do miernej recesie, avšak mali by sa vyhnúť „dlhopisovému krachu“, aký zažili v roku 1994
Za normálnych okolností Federálny rezervný systém (FED) zvyšuje úrokové sadzby v štvrťbodových intervaloch. Toto však nie je typické obdobie: stačí spomenúť, že spotrebiteľské ceny rastú najrýchlejšie za posledných 40 rokov. Treba tiež pripomenúť, že ešte pred dvoma rokmi predstavitelia FEDu predpovedali, že úrokové sadzby sa nebudú zvyšovať minimálne do roku 2024. V súčasnosti investori očakávajú len v tomto roku ešte šesť zvýšení úrokových sadzieb.
Budeme vidieť krach na dlhopisovom trhu ako v roku 1994?
V rokoch 1994/1995 FED zvýšil úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu alebo viac v štyroch po sebe nasledujúcich zasadnutiach. Táto séria rýchlych zvýšení sadzieb prispela k otrasom na finančných trhoch, keď sa dlhopisové trhy roztápali a hedžové fondy krachovali. FED bol nútený zmeniť kurz a o niekoľko mesiacov neskôr úrokové sadzby znížiť.
„Je zrejmé, že je potrebné urýchlene pristúpiť k návratu nastavenia menovej politiky na neutrálnejšiu úroveň,“ povedal tento týždeň predseda FEDu Jerome Powell na podujatí Národnej asociácie pre podnikovú ekonomiku.
Inflácia pri spotrebiteľských výdavkoch je najvyššia za posledných 40 rokov
Cenový index výdavkov na osobnú spotrebu sa vo februári v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka zvýšil o 6,4 %, čo predstavuje najrýchlejší nárast od januára 1982. Iný index, ktorý meria infláciu spotrebiteľských výdavkov a nezahŕňa nestále výdavky na potraviny a energie, sa v období od februára 2021 do februára 2022 zvýšil o 5,4 %. Od apríla 1983 to bol najrýchlejší rast.
Obľúbeným meradlom inflácie Federálneho rezervného systému je index PCE a minulomesačná hodnota bola výrazne pod cieľom centrálnej banky, ktorý je približne 2 %. Federálny rezervný systém začiatkom tohto mesiaca prvýkrát od roku 2018 zvýšil úrokové sadzby v snahe schladiť prudko rastúce ceny.
Aké sú dôvody?
Vyššie náklady boli vyvolané na začiatku epidémie COVID-19 silným dopytom a problémami v dodávateľskom reťazci. Svetové komoditné trhy sa však doslova dostali do rastovej vývrtky, odkedy Rusko minulý mesiac napadlo Ukrajinu. Podľa BEA sa náklady na energie vo februári zvýšili približne o 26 %. Napriek nedávnemu poklesu ceny ropy v USA minulý mesiac vzrástli približne o 9 % a v marci sa ešte zvýšili. Tento vplyv sa prejavuje na benzínových pumpách v Spojených štátoch.
Z hľadiska inflačných čísiel bude hospodársky prepad v dôsledku ukrajinskej krízy trvať dlhšie ako vo februári. Keďže vojna naďalej poškodzuje globálny dodávateľský reťazec v poľnohospodárstve, napríklad ceny potravín vo februári vyskočili o 8 % a očakáva sa, že budú rásť počas celého roka.
Väčšina ekonómov, ktorých názory sú verejne dostupné, predpokladá, že inflácia dosiahne vrchol v prvom štvrťroku a potom bude do konca roka postupne klesať. Nie je však jasné, či bol február vrcholom.
Analýza Deutsche Bank vylučuje tzv. mäkké pristátie
Analýza ekonómov Deutsche Bank pod vedením Matthewa Luzzettiho uvádza nasledujúce tvrdenie: „Už nevidíme šancu, že by FED dosiahol mäkké pristátie. Namiesto toho predpokladáme, že agresívnejšie sprísňovanie menovej politiky bude tlačiť ekonomiku do recesie.“
Inflácia je na historicky najvyššej úrovni, pričom spotrebiteľské ceny rastú najrýchlejšie za posledných 40 rokov. Nádeje na rýchly pokles inflácie sa rozplynuli, čiastočne v dôsledku konfliktu na Ukrajine.
Dobrou správou je, že na rozdiel od posledných dvoch poklesov Deutsche Bank neočakáva vážnu a bolestivú recesiu. Banka predpovedá „miernu recesiu“ v roku 2024 s nezamestnanosťou presahujúcou 5 %. Aj tak by však došlo k strate veľkého počtu pracovných miest. Nezamestnanosť dosiahla počas dvoch fáz recesie v posledných rokoch podstatne vyššie hodnoty: v roku 2020 to bolo 14,7 % a v roku 2009 bol počet ľudí bez práce 10 %.