Jozo Peric

Koronakríza posunula termín prijatia eura z pôvodného 2022 o niekoľko mesiacov. Podľa všetkého však rok 2023 bude finálnym termínom, kedy sa aj v Chorvátsku bude oficiálne platiť eurom. Chorvátsko sa tak stane 20. členským štátom eurozóny.

Súčasná kríza spôsobená pandémiou COVID-19 pravdepodobne posunie termín prijatia eura v Chorvátsku o niekoľko mesiacov. V súčasnosti je chorvátskou vládou a centrálnou bankou oficiálne uvádzaný termín 1. januára 2023. S rokom 2023 sa pevne počíta aj vďaka silnej podpore verejnosti, ktorá v minulom roku podľa Eurobarometra ešte výrazne vzrástla.

CapitalPanda_Peric_Chorvatsko_prijme_euro_2023

Zdroj: Eurobarometer, HNB – Chorvátska národná banka

Pozitívnu náladu obyvateľstva v otázke prijatia eura potvrdil aj najnovší prieskum portálu indeks.hr, ktorý patrí medzi najčítanejšie v Chorvátsku. Z 3 994 ľudí, ktorí v ňom hlasovali, bolo 64 % za prijatie eura, zatiaľ čo proti hlasovalo iba 36 %.

Podpora zavedenia eura je významne vyššia než v posledných rokoch. Národná banka to odôvodňuje rastúcim povedomím občanov o rôznych benefitoch členstva v eurozóne. Nezávislí ekonómovia zároveň pripomínajú, že Chorvátsko je mimoriadne „euroizovaná“ krajina, a preto je zavedenie eura ďalší logický krok.

Od polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď bolo Chorvátsko súčasťou Juhoslávie, občania zvykli sporiť v nemeckých markách. Dnes si vo väčšine sporia a požičiavajú v eurách. V eurách sa uvádzajú aj prenájmy a nájomné bytov. Takisto väčšina turistov – a tým aj veľká časť príjmov hospodárstva – prichádza z eurozóny. So zavedením eura by tak zmizli prepočty mien a znížili by sa náklady firiem.

Predbežný výmenný kurz 7,53 kuny za euro

V piatok 13. júla 2020 sa Chorvátska republika oficiálne zapojila do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II), v ktorom má zotrvať minimálne dva roky. Premiér Andrej Plenković však uviedol, že Chorvátsko zostane v mechanizme tri roky a následne očakáva formálne zavedenie eura. (Zdroj: Rokovanie Národného výboru Chorvátskej republiky pre zavedenie eura.)

Medzi kritériá, ktoré musí Chorvátsko splniť (tzv. kritériá nominálnej konvergencie, ktoré uvádza Maastrichtská zmluva), patrí stabilita výmenného kurzu, cenová stabilita a stabilita úrokových sadzieb. Okrem týchto kritérií existujú ďalšie dva mimoriadne dôležité ukazovatele, ktoré súvisia s verejnými financiami – rozpočtový deficit a verejný dlh.

Od jesene je Chorvátsko tiež členom bankovej únie, čo znamená, že má jedného zástupcu v centrálnom orgáne na dohľad s rovnakými právami a povinnosťami ako ostatní členovia eurozóny. Vstupuje preto do systému spoločného ozdravenia bánk na európskej úrovni. Pozitívom je aj ďalšie zníženie úrokových sadzieb.

Referenčný výmenný kurz pri vstupe do ERM II sa stalo 7,53540 HRK za 1 euro. To, samozrejme, nemusí byť konečný výmenný kurz, keďže v rámci mechanizmu môže mena kolísať 15 % nad a pod týmto kurzom. Výsledok bude v mnohom závisieť od vývoja ekonomiky Chorvátska v ďalších dvoch rokoch, čiže aj tempe zotavenia z aktuálnej koronakrízy.