Jozo Peric

Na zvýšené ceny pšenice doplatia kvôli vojne na Ukrajine doplatia najmä chudobné krajiny. Konflikt však zasiahne aj globálnu ekonomiku.

Podľa rýchleho hodnotenia vplyvu vojny na obchod a rozvoj, ktoré Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) vypracovala 16. marca, sa stav svetového hospodárstva rýchlo zhoršuje. Hodnotenie vplyvu ukrajinského konfliktu na obchod a rozvoj potvrdzuje prognózu, že vojna bude mať za následok pokles rastu či stagnáciu svetového hospodárstva, ku ktorej prispievajú rastúce náklady na potraviny, palivá a hnojivá. Situácia je pritom obzvlášť znepokojujúca v afrických a najmenej rozvinutých krajinách.

Generálna tajomníčka UNCTAD Rebeca Grynspanová vo svojom vyhlásení uviedla: „Vojna na Ukrajine si vyžiadala obrovské náklady v podobe ľudského utrpenia a spôsobuje otrasy vo svetovom hospodárstve. Všetky tieto otrasy ohrozujú úspechy dosiahnuté pri zotavovaní sa z pandémie COVID-19 a blokujú cestu k udržateľnému rozvoju.“

V potravinárskom priemysle hrajú Ukrajina a Rusko zásadnú rolu. Na celosvetovom obchode so slnečnicovým olejom a semenami sa podieľajú 53 % a na celosvetovom obchode so pšenicou 27 %.

Tento fakt mimoriadne tvrdo dopadne na rozvojové krajiny. Viac ako tretina africkej pšenice sa dováža z tejto dvojice  krajín, ktoré sú vo vojnovom konflikte. Dokonca 15 najchudobnejších krajín sveta dováža viac ako 50 % pšenice práce z Ruska a Ukrajiny.

Súvislosť medzi prudkým nárastom cien potravín a politickou nestabilitou (zdroj: unctad.org)

Politická nestabilita sa okamžite prejavuje na cenách potravín

Jednoznačnú koreláciu medzi prudkým nárastom cien potravín a politickou nestabilitou ukazuje priložený graf. Počas globálnej finančnej krízy, ktorá prepukla v roku 2008, došlo k nárastu cien, ktorý v roku 2009 ustúpil. K ďalšiemu nárastu došlo počas Arabskej jari (december 2010 – december 2012). V dôsledku expanzívnej fiškálnej a menovej politiky FED-u aj špekulácií došlo onedlho nato opäť k prudkému nárastu cien. Počas krízy COVID-19 bol nový nárast cien spôsobený fiškálnymi stimulmi v niektorých krajinách, ultra uvoľnenou menovou politikou, hromadením zásob a obmedzeniami vývozu zo strany niektorých krajín.

Posledným úderom chudobným krajinám je ruská invázia na Ukrajinu.

Ak Ukrajina tento rok nezaseje, nedostatok niektorých potravín potrvá minimálne celý ďalší rok

Všetky obchodné trasy prechádzajúce cez Rusko a Ukrajinu sa komplikujú v dôsledku obmedzujúcich kontrol vzdušného priestoru, neistoty dodávateľov a obáv o bezpečnosť. Pomyselný pozemný most medzi Európou a Áziou zahŕňa tieto dva štáty ako kľúčové územia. V roku 2021 sa z Číny na západ do Európy po železnici prepravilo 1,5 milióna kontajnerov nákladu. Ak tieto čísla pripočítame k dopytu po nákladnej doprave medzi Áziou a Európou, dostaneme sa na 5 až 8 % nárast už aj tak preplnenej obchodnej trasy.

Ak vezmeme do úvahy súčasnú ruskú inváziu na Ukrajinu a reálnu možnosť, že by mohla ovplyvniť tohtoročnú sejbu, mali by sme očakávať, že nedostatok potravín bude trvať minimálne ďalší rok. Kvôli ťažkostiam s osivom by sa zvýšila priemerná cena položiek z iných zdrojov a ako prvé budú postihnuté štáty s nedostatočnou poľnohospodárskou produkciou.

Na opačnej strane budú stáť krajiny ako Argentína, Turecko, Francúzsko a Maďarsko, ktoré budú bezpochyby profitovať z toho, že sú silné v produkcii slnečnicového oleja (spolu vyrobia 15 % svetovej produkcie). A medzi víťazmi zdražovania pšenice budú spoločnosti ako Cargill, ktorá má pod palcom 25 % všetkého vývozu obilia z USA a je jednou z najväčších potravinárskych spoločností na svete.