Jozo Peric

Aj Chorvátsko trpí vysokou infláciou (12,1 % v júni). Ak pretrvá, budú zdražovanie s odstupom času mnohí prisudzovať prijatiu euru, ktoré je na pláne k 1.1.2023.

Chorvátsko je z krajín západného Balkánu Slovákom blízke hneď z viacerých dôvodov. K najpopulárnejšiemu moru pre trávenie dovolenky aktuálne pribudla aj inflácia. Tá v júni medziročne dosiahla 12,1 %, čiže takmer rovnakú hodnotu ako na Slovensku (13,2 %). Chorvátom však zdražujú tovary a služby zrovna v čase, kedy vstupuje do eurozóny. Po januári 2023, kedy krajina prijme euro ako oficiálnu menu, tak budeme pravdepodobne vidieť veľkú nespokojnosť so zdražovaním. To budú ľudia pripisovať príchodu eura, aj keď v tom spoločná európska mena bude nevinne.

V Chorvátsku najviac zdražela doprava a nie energie

V júni väčšina krajín EÚ zaznamenala najvyššiu infláciu za dlhé roky a desaťročia. Chorvátsko zaknihovalo so svojimi 12,1 % historicky najvyššiu mieru inflácie, čiže od začiatku zostavovania týchto údajov chorvátskym štátnym štatistickým úradom (DZS) po získaní nezávislosti. Medzimesačne ceny v Chorvátsku rástli o 1,1 %.

Štruktúra rastu cien sa však od zvyšku Európy líši. Najvýraznejším faktorom pri rastúcich cenách nie sú energie, ale sektor dopravy, kde sa ceny zvýšili o 20,3 %. Za nimi nasledujú potraviny a nealkoholické nápoje so 16,9 %. Na treťom mieste v intenzite rastu sú ceny v reštauráciách a hoteloch (14,6 %), nasledované nábytkom, domácimi potrebami a nákladmi na bežnú údržbu domácnosti (13 %). Pri odevoch a obuvi si Chorváti priplácajú o 11,1 % viac a až potom nasledujú  energie (voda, elektrina, plyn a iné palivá) a ceny bývania s plusom 9,6 %. Pre zaujímavosť, náklady na kultúru vzrástli o 8 %.

Pri týchto číslach je zaujímavý cestovný ruch. Aj keď v priemere hotely a reštaurácie zdraželi „len“ o necelých pätnásť percent, v praxi sa slovenskí dovolenkári najčastejšie stretávali s 20-25-percentným nárastom cien v hoteloch. Vyplynulo to z analýzy kolegov, analytikov CapitalPanda, ktorú sme robili pred tohtoročnou letnou sezónou. V praxi to teda vyzerá tak, že hotelieri si trúfli na výraznejšie zvýšenie cien ako prevádzkovatelia reštaurácií.

Je však viac-menej isté, že aj do sektora služieb sa postupne „preleje“ väčší tlak na rast cien. A to kvôli náporu dovolenkárov aj uvoľneniu v bežnom živote.

Euru môže prischnúť v Chorvátsku povesť príčiny zdražovania

Keď Chorvátsko zavŕšilo proces prijatia do eurozóny, zvýšila mu agentúra Fitch v stredu 13.7. vo svojom najnovšom mimoriadnom hodnotení investičný úverový rating o jeden stupeň na „BBB+“ so stabilným výhľadom. A nasledujúci deň sa pridala aj agentúra Standard & Poor’s so zvýšením dlhodobého a krátkodobého ratingu Chorvátska na „BBB+/A-2“ so stabilným výhľadom. Dôvody sú zrejmé: krajina bude zo vstupu do eurozóny profitovať a jej hospodárstvo bude tým pádom silnejšie rásť.

Bežní ľudia to však začínajú vidieť inak a z eura sa dnes príliš netešia. Keď sa v Chorvátsku o tomto kroku rozhodovalo, očakávania boli optimistické. Dnes ich však tlmí vysoká inflácia. A keďže ECB nemá inú možnosť ako zvýšiť úrokové sadzby, dôjde k nárastu nákladov na dlh pri nových úveroch aj súčasných úveroch s menovou doložkou. Samozrejme, proces prijatia eura to nezmení: od 1. januára 2023 už nebudú v Chorvátsku v obehu žiadne kuny. Avšak vysoká inflácia môže v mnohých Chorvátoch zanechať pocit, že práve euro im prinieslo veľké zdražovanie. Aj keď v tom bude spoločná mena nevinne.